Po ceste vyzbierame ešte pár polonapitých kamošov, ktorý nám neprestajne núkajú svoje poloprázdne fľaše. Kým sa dostavíme na miesto kam sme mali pôvodne naplánované, ubehnú dve hodiny a s rozmazaným make-upom beháme už pošašúrené z jedného podniku do druhého a robíme nehorázny neporiadok. Ale tak poznáte to. Polovičku si nepamätáte alebo si pamätať nechcete. S rozmazaným make-upom alebo bez ved to je jedno. Keď ste v podnapitom stave, zrazu v každom vidíte Bratta Pitta a každý vo vás vidí Angeliku Jolie. Takže je to úplne jedno ako vyzeráte. Jediná výhoda piatkových večerov.
Je skoré sobotňajšie ráno a začínam volať na kapitána aby sme sa do prístavu už konečne doplavili. Nech ležím akokoľvek, pocit, že za každým zmenením polohy idem vypadnúť cez palubu mi stále ostáva. Po dvoch hodinách to vzdávam, idem si sadnúť za svoj notásek, prihlásiť na keci a všetkým na skle vypisovať, aká som naebaná a aký som mala úžastný piatok. Zrána tu bohvie ako veľa felazz nebýva, no sú tu aj taký nadšlivci ako ja – Lucka. Tá už frčí ostošesť na ploche, balí jedného chlopa za druhým.
hmm jak keby to bolo skutocne tie pribehy :D
OdpovedaťOdstrániť