Deň prvý:
Vychádzalo slnko. Sú tri hodiny nad ránom a mňa prebudil zvláštny príchod svetla, ktorý zaplnil behom sekundy celý dom. Zaspal som. Upadol som do hlbokého sna. Snívalo sa mi niečo, čo až teraz dáva istý zmysel.
Ocitol som sa akoby v hmle. Mohol som kráčať, došľapoval som na niečo pevné, ale zem to nebola. Ako som šiel, obkolesilo ma neskutočné teplo s každej strany. Snažil som sa nájsť čo i len kúsok hmlového chladu či paru vody ale horúčava ma pohlcovala mojím hľadaním čím ďalej tým viac. Mal som pocit, že horím, ale..., našťastie ma zobudil dcérin telefón, ktorý si zabudla na poličke v jedálni.
S neskutočne horiacim pocitom som vstal a šiel aspoň prevetrať izbu. Každým krokom zo mňa spadla kvapka potu, ktorá akoby po páde hneď vyschla.
V kúpeľni pri pohľade do zrkadla som si len pretrel čelo chladivým prameňom vody a uterákom roztrapatil vlasy. Keď dcéra – Lilien, vošla dnu, aby si upravila tvár, zhrozene na mňa uprela svoj pohľad a pomohla mi s dokončením rannej hygieny.
S Lilien žijeme už 15 rokov sami – bez matky – Mie. Lilien má už 26 rokov a nebiť nej, tak sme na tom veľmi zle. Pomohla mi prekonať závislosť od alkoholu. Odkedy zomrela Mia, prestal som vnímať život takým akým v skutočnosti bol. Odtiahol som sa od spoločnosti, začal som piť. Nikoho a nič som nechcel vidieť a počuť. Stal som sa nezamestnaným. Z roboty ma vyhodili kôli neskorým príchodom, nesústredenosti pri práci, pití alkoholických nápojov pred dôležitými obchodnými rokovaniami, ktoré som aj tak pokašľal. Keď to už Lilien po toľkých mesiacoch nemohla zniesť, poslala ma na súkromné proti alkoholové liečenie. Trvalo rok a pol. Po ňom mi vybavila psychologičku, na sedenia som najprv chodil každý deň v týždni , no teraz chodím len dva razy do týždňa. Lilien pracuje ako manažérka v práve tej firme, z ktorej ma vyhodili. Nakoniec jej to aj pomohlo, pretože nastúpila na moje miesto a vypracovala sa na naozaj dobrú podnikateľku. Som jej strašne vďačný za to, čo pre mňa po smrti Mii dokázala spraviť. Dokonca aj ja som začal odznova – našiel som si prácu, do ktorej sa každou chvíľkou už snažím vybrať.
Keď už konečne sedím za volantom a som na ceste do roboty, zrazu uprostred križovatky zastane jedno auto a zostane stáť. Vypne sa motor, zhasnú svetlá. Nikto zo šoférov nechápe, čo sa deje.
